Kontakt:

 

Ponúkame naše služby BOZP, PO a PZS

v rámci celej SR :

info@bozp-poziarnaochrana.sk

0907 355 501

 

Vyžiadať cenník

Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný :

a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP,

b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; 

c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika,

d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie,

g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,

h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, 

1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; 

2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia 

i) určovať bezpečné pracovné postupy,

j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,

k) písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 

l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

m) vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk

1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca 9 mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,

2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca 9 mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,

3. zakázaných mladistvým zamestnancom,

n) viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak

o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť 

p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,

q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,

r) dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u

1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,

2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,

3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,

s) poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

t) nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný

a) vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,

b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

 Zamestnávateľ je povinný bezplatne

a) poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

b) zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory. Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný písomne informovať preventívne a ochranné služby o zamestnávaní zamestnanca na určitú dobu a o zamestnávaní zamestnanca k nemu dočasne prideleného podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, po oznámení sú povinní zabezpečiť vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení; ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie, sú povinní konať bezodkladne.

Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

 

Sadzby stravného (diéty) na tuzemské služobné cesty v roku 2017 – podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

 

5 - 12 hodín

4,50 €

12 - 18 hodín

6,70 €

nad 18 hodín

10,30 €

 

 

 

 

 

 

 

Sadzby stravného (diéty) pri zahraničnej služobnej ceste v roku 2017 – podľa opatrenia Ministerstva financií SR s účinnosťou od 1.1.2013.

 

Krajina

Menový kód

Mena

Základné sadzby stravného

Belgicko

EUR

euro

45

Bulharsko

EUR

euro

36

Česko

CZK

čes.koruna

600

Chorvátsko

EUR

euro

40

Dánsko

DKK

dán.koruna

380

Estónsko

EUR

euro

42

Fínsko

EUR

euro

50

Francúzsko

EUR

euro

45

Grécko

EUR

euro

42

Holandsko

EUR

euro

45

Írsko

EUR

euro

53

Lotyšsko

EUR

euro

40

Luxembursko

EUR

euro

50

Litva

EUR

euro

40

Maďarsko

EUR

euro

39

Malta

EUR

euro

45

Nemecko

EUR

euro

45

Nórsko

NOK

nór.koruna

420

Poľsko

EUR

euro

37

Portugálsko

EUR

euro

43

Rakúsko

EUR

euro

45

Rumúnsko

EUR

euro

43

 

Slovinsko

 

EUR

euro

38

 

Španielsko

 

EUR

euro

43

Švajčiarsko

CHF

šv. frank

80

 

Spoj.Kráľovstvo

 

GBP

angl.libra

37

 

Srbsko

 

EUR

euro

43

 

Švédsko

 

SEK

švéd.koruna

455

Taliansko

EUR

euro

45

 

Turecko

 

EUR

euro

44

Ukrajina

EUR

euro

37

 

Dôležité je vedieť, že ak je trvanie zahraničnej cesty do 6 hodín, zamestnávateľ musí poskytnúť 25% z celej sadzby stravného pre danú krajinu. V prípade trvania služobnej cesty od 6 do 12 hodín to je 50% a nad 12 hodín 100% .

Vyhláška č.508/2009 Z.z. v znení Vyhlášky č.398/2013

§ 8
Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri prevádzke technického zariadenia

Zamestnávateľ, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a iné osoby podľa zákona, ktorí na plnenie svojich úloh používajú technické zariadenie (ďalej len „prevádzkovateľ“) zabezpečia bezpečnosť technického zariadenia, ak pri jeho prevádzke dodržiavajú bezpečnostnotechnické požiadavky a

a) vedú sprievodnú technickú dokumentáciu technického zariadenia vrátane dokladov o vykonaných prehliadkach, kontrolách a skúškach,
b) vedú evidenciu vyhradeného technického zariadenia s údajmi podľa prílohy č. 4 zodpovedajúcu skutočnému stavu,
c) vydajú miestny prevádzkový predpis na prevádzku vyhradeného technického zariadenia skupiny A v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami, ak technická dokumentácia nezohľadňuje skutočné prevádzkové a užívateľské podmienky,
d) zabezpečia vykonanie kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia podľa § 9.
 
§ 9
Kontrola stavu bezpečnosti technického zariadenia
(1) Stav bezpečnosti technického zariadenia kontroluje
a) typovou skúškou, úradnou skúškou a opakovanou úradnou skúškou oprávnená právnická osoba,
b) skúškami u výrobcu technického zariadenia výrobcom určená osoba alebo revízny technik,
c) odbornou prehliadkou a odbornou skúškou revízny technik,
d) revíziou elektrického ručného náradia počas používania a revíziou elektrického spotrebiča počas používania prevádzkovateľom určená osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 22 až 24 alebo prevádzkovateľom určená poučená osoba pod dohľadom osoby s odbornou spôsobilosťou podľa § 22 až 24,
e) kontrolou elektrického ručného náradia počas používania a kontrolou elektrického spotrebiča počas používania prevádzkovateľom určená osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 20 až 24,
f) inými prehliadkami a skúškami osoba na opravu podľa § 18 ods. 1, osoba určená prevádzkovateľom podľa bezpečnostnotechnických požiadaviek, a ak to nevyplýva z bezpečnostnotechnických požiadaviek, osoba určená prevádzkovateľom podľa sprievodnej technickej dokumentácie.
(2) Kontrola stavu bezpečnosti technického zariadenia sa vykonáva podľa príloh č. 5 až 10, bezpečnostnotechnických požiadaviek a sprievodnej technickej dokumentácie
a) počas výroby alebo montáže a po ich dokončení,
b) po inštalovaní namieste budúcej prevádzky pred prvým uvedením do prevádzky a po inštalovaní na inom mieste s výnimkou technického zariadenia prenosného, prevozného alebo určeného na prepravu,
c) pred opätovným uvedením do prevádzky
1. po odstavení dlhšom ako jeden rok,
2. po demontáži a opätovnej montáži, ktorou môže byť ovplyvnený stav bezpečnosti,
3. po rekonštrukcii a oprave; po oprave technického zariadenia elektrického, ak bola potrebná zmena istenia,
4. ak jeho používanie bolo zakázané inšpektorom práce,
d) počas prevádzky podľa prevádzkových podmienok na základe posúdenia rizika, najmenej v ustanovených lehotách.
(3) Pred začatím kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia prevádzkovateľ po dohode s dodávateľom pripraví technické zariadenie na vykonanie kontroly a podľa potreby zabezpečí nevyhnutné ochranné opatrenia, najmä odpojenie od prívodu energie, meranie, odplynenie, dýchacie prístroje, oživovaciu techniku, obmedzenie počtu prítomných osôb.
(4) Osoba, ktorá vykonala kontrolu stavu bezpečnosti technického zariadenia podľa odseku 1, vyhotoví o výsledku kontroly doklad, ktorý odovzdá výrobcovi alebo prevádzkovateľovi. Doklad o výsledku kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia sa priloží k technickej dokumentácii technického zariadenia.
 

Revízia elektrických spotrebičov sa vykonáva v zmysle MPSVaR SR č. Vyhl. 398/2013 §13a Z.z. a na základe normy STN 33 1610:2002  - „Revízie a kontroly elektrických spotrebičov počas ich používania„

 

Ako často treba vykonávať revíziu elektrických spotrebičov?

 

Predmetná norma STN 33 1610:2002 rozdeľuje elektrické spotrebiče podľa spôsobu ich používania do 5-tich skupín A až E:

 

skupina A - Spotrebiče poskytované formou prenájmu ďalšiemu používateľovi

skupina B - Spotrebiče používané vo vonkajšom prostredí (stavby, poľnohospodárstvo a pod.)

skupina C - Spotrebiče používané pre priemyselné a remeselné činnosti vo vnútorných priestoroch

skupina D - Spotrebiče používané vo verejne prístupných priestoroch (školy, kluby, hotely a pod.)

skupina E - Spotrebiče používané k administratívnej činnosti

 

 

Lehoty pravidelných kontrol a revízií elektrických spotrebičov

Skupina podľa používania (A-E)

spotrebiče držané v ruke

prenosné spotrebiče

neprenosné spotrebiče

kontrola

revízia

kontrola

revízia

kontrola

revízia

A

vždy pred ich vydaním používateľovi

B

pred použitím

1 x za 3 mesiace

pred použitím

1 x za 3 mesiace

pred použitím

1 x za 6 mesiacov

C

pred použitím

1 x za 6 mesiace

pred použitím

1 x za 12 mesiacov

pred použitím

podľa normy STN 33 1500

D

1 x za týždeň

1 x za 12 mesiacov

1 x za mesiac

1 x za 12 mesiacov

1 x za 3 mesiace

podľa normy STN 33 1500

E

1 x za mesiac

1 x za 12 mesiacov

1 x za 6 mesiacov

1 x za 24 mesiacov

1 x za 12 mesiacov

podľa normy STN 33 1500

 

Vysvetlivky k tabuľke lehôt pre výkon revízie:

 

Spotrebič držaný v ruke je prenosný spotrebič určený k tomu, aby bol počas normálneho používania držaný v ruke, pričom prípadný motor je neoddeliteľnou súčasťou spotrebiča.

Prenosný spotrebič je taký spotrebič, s ktorým sa pri práci manipuluje, alebo iný ako je pripevnený spotrebič s hmotnosťou menšou ako 18kg.

Neprenosný spotrebič je taký spotrebič, ktorý nie je prenosný, alebo je pripevnený.

Pripevnený spotrebič je taký spotrebič, ktorý je určený k používaniu, keď je pripevnený k podložke alebo iným  spôsobom zaistený  na určitom mieste.

 

Poznámky:

1) V prípade používania el. spotrebičov ako ručného náradia sú lehoty pravidelných revízií odvodené podľa pracovného využitia (teda podľa normy STN 33 1600). Pri určovaní lehôt sa používajú lehoty ktoré sú kratšie.

2) Lehoty kontrol a revízií sa uplatňujú tiež u spotrebičov aj v prípade ich dlhodobého prenájmu.

3) Kontroly a revízie sa vzťahujú aj na predlžovacie a pohyblivé alebo odpojiteľné prívody.

4) Lehoty sú stanovené jednotne pre spotrebiče triedy ochrany I, II a III.

 

Ako výsledok revízie elektrických spotrebičov dostávate doklad resp. správu/protokol o vykonaní pravidelnej odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrických spotrebičov v zmysle STN 33 1610:2002.

 

Doklad o vykonaní revízie elektrického spotrebiča musí byť uložený najmenej do vyhotovenia dokladu z nasledujúcej pravidelnej revízie. Tento doklad o vykonaní revízie elektrického spotrebiča musí byť uložený u prevádzkovateľa elektrického spotrebiča a zároveň prístupný orgánom štátneho dozoru.

 

Elektrické spotrebiče sú najčastejšie biela, čierna technika, predmety osobnej spotreby v kanceláriách a domácnostiach a podobne. Ako napríklad:

výpočtová technika (počítač, notebook, monitor, tlačiareň, kopírka, skener a pod.)

kuchynské spotrebiče (mikrovlnná rúra, chladnička, kanvica, varič, pec, el. rúra, konvektomat a pod.)

elektrické spotrebiče pre domácnosť a podobné účely (stolné lampy a pod.)

elektrické svietidlá

prístroje spotrebnej elektroniky

pohyblivé prívody a šnúrové vedenia

elektrické a elektronické meracie prístroje

predlžovacie prívody (predlžovačky, bubnové predlžovačky a pod.)

ostatné elektrické spotrebiče podobného charakteru.

 

OPaOS elektrického ručného náradia sa vykonáva v zmysle MPSVaR SR č. Vyhl. 398/2013 § 13b Z.z. a na základe normy STN 33 1600:1996  - „Revízie a kontroly elektrického ručného náradia počas používania„.

 

norma STN 33 1600:1996 rozdeľuje elektrické ručné náradie podľa pracovného využitia do 3-och skupín A až C:

skupina A - s náradím sa pracuje len občas (do 100 prevadz. hodín v roku)

skupina B - s náradím sa pracuje často krátkodobo (od 100 do 250 prevadz. hodín v roku)

skupina C - s náradím sa pracuje často dlhšie (viac ako 250 prevadz. hodín v roku)

 

 

Lehoty pravidelných revízií náradia

Skupina podľa používania (A-C)Náradie je triedy ochrany (I,II,III)OPaOS minimálne raz za

AI6 mesiacov

II a III12 mesiacov

BI3 mesiace

II a III6 mesiacov

CI2 mesiace

II a III3 mesiace

 

Elektrické ručné náradia sú napríklad:

 

Brúsky (diamantové, excentrické, vibračné, uhlové, stolové, dvojkotúčové, pásové, priame a iné)

Píly (priamočiare, kotúčové, stacionárne, univerzálne a iné)

Vŕtačky (príklepové, kladivá, stojanové a iné)

Frézy (horné, jednoročná, frézka a iné)

Hoblíky

Klincovačky

Hobľovačky a zrovnávače

Leštičky

Miešadlá

Kosačky

Pištole

a podobne...

 

Kto môže vykonávať revízie a kontrolu elektrických spotrebičov?

 

Vykonávať  kontrolu el. spotrebičov počas používania môže osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 20 až 24 a revíziu § 22 až 24 v zmysle Vyhlášky č.508/2009 Z.z. v znení Vyhlášky č.398/2013 Z.z.

T.j. osoba musí mať platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti (s prípadnou aktualizačnou odbornou prípravou) a potvrdenie o podrobení sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na základe Zákona č.154/2013.

 

 

Táto vyhláška ustanovuje

a) triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci zamestnanca,
b) optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia,
c) únosnú záťaž teplom a chladom pri práci,
d) ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,
e) prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
f) pitný režim zamestnanca,
g) hodnotenie zdravotného rizika,
h) prevádzkový poriadok
 
§ 2
Základné ustanovenia
(1) Tepelno-vlhkostná mikroklíma je súčasť celkovej mikroklímy pracovného prostredia; jej faktormi sú najmä teplota vzduchu (ta), stredná teplota sálania (tr,m), relatívna vlhkosť vzduchu (rh), rýchlosť prúdenia vzduchu (va) a stereoteplota (tst).
(2) Stredná teplota sálania (tr,m) je homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí.
(3) Stereoteplota (tst) je výsledná teplota guľového teplomeru nameraná pomocou špeciálneho nástavca v určitom priestorovom uhle; vyjadruje smerové pôsobenie tepla, najmä zo zdrojov sálania.
(4) Výsledná teplota guľového teplomeru (tg) je ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahŕňajúci vplyv súčasného pôsobenia teploty vzduchu (ta), povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu (va); sa číselne rovná operatívnej teplote (to).
(5) Operatívna teplota (to) je jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a pracovným prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom prostredí; pri menšej rýchlosti prúdenia vzduchu ako 0,2 m.s-1 alebo pri menšom rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania ako 4 °C sa vyjadruje približne ako aritmetický priemer súčtu teploty vzduchu (ta) a strednej teploty sálania (tr,m).
(6) Priemerná hodnota operatívnej teploty sa stanoví časovo váženým priemerom z vypočítaných operatívnych teplôt, ktoré sa vyskytnú počas pracovnej zmeny, alebo aritmetickým priemerom v intervaloch najviac jednej hodiny.
(7) Celkový energetický výdaj (qM) je celková tepelná produkcia organizmu zahŕňajúca základnú látkovú premenu a tepelnú produkciu vyplývajúcu z pracovného energetického výdaja; stanovuje sa fyziologickým meraním, výpočtom podľa technickej normy1) alebo orientačne podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 a je vyjadrený triedami práce.
(8) Záťaž teplom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; stanovuje sa jej dlhodobá a krátkodobá únosnosť.
(9) Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody stratenej pri práci z organizmu potením a dýchaním; vyjadruje sa ako dlhodobo únosný čas práce.
(10) Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom naakumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie prekročiť pre aklimatizovaného alebo neaklimatizovaného zamestnanca 180 kJ.m-2, pričom tejto hodnote zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 °C, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 °C a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu najviac 150 tepov za minútu; vyjadruje sa ako krátkodobo únosný čas práce.
(11) Dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce je limitovaný čas práce, ktorý sa určuje na pracovisku, na ktorom je záťaž teplom; určuje sa v závislosti od faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a energetického výdaja pre aklimatizovaného a neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu (Rcl).
(12) Záťaž chladom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení minimálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; hodnotí sa z hľadiska jej únosnosti.
(13) Dlhodobá práca je práca zamestnanca trvajúca dlhšie ako štyri hodiny za pracovnú zmenu.
(14) Teplé obdobie je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 °C a vyššou; ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 °C, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie.
(15) Mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C.
(16) Mimoriadne chladný deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu nižšiu ako -15 °C.
(17) Neaklimatizovaný zamestnanec je zamestnanec počas troch týždňov od nástupu na pracovisko, na ktorom sa hodnotí záťaž teplom alebo záťaž chladom.
(18) Ukazovateľ WBGT je výpočtový ukazovateľ tepelnej záťaže, ktorý sa určuje podľa technickej normy.2)
(19) Vonkajšie pracovisko je pracovisko na otvorenom priestranstve,3) ktoré nie je alebo je len čiastočne chránené pred poveternostnými vplyvmi.
(20) Ohrievareň je samostatná miestnosť, časť vnútorného priestoru alebo iné vhodné zariadenie vykurované aspoň na teplotu vzduchu 22 °C, vybavené sedacím nábytkom, stolmi a vešiakmi na pracovný a ochranný odev; v odôvodnených prípadoch aj zariadením alebo priestorom na údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov4) a vybavením na ohrievanie rúk.

1) STN EN ISO 8996 : 2004 Ergonómia tepelného prostredia. Stanovenie metabolizmu (ISO 8996 : 2004) (83 3565).
2) STN EN 27243 Horúce prostredia. Stanovenie tepelnej záťaže pracovníka podľa ukazovateľa WBGT (teploty mokrého a guľového teplomeru) (83 3561).
3) Príloha č. 1 bod 23 a príloha č. 2 bod 17 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. Príloha č. 1 bod 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.
4) Príloha č. 1 bod 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z.
Príloha č. 1 bod 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z.
§ 3
Triedy práce, optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy
(1) Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci. Triedy práce sú uvedené v prílohe č. 1.
(2) Zamestnávateľ na pracovisku zabezpečuje pre zamestnanca optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom aj chladnom období podľa prílohy č. 2; predpoklady na dosiahnutie optimálnych hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vytvára stavebným riešením budovy a tam, kde to neumožňuje stavebné riešenie budovy, tieto podmienky zabezpečuje technickými opatreniami.
(3) Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca a kde nemožno zabezpečiť optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy podľa odseku 2, zamestnávateľ zabezpečuje prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy okrem
a) pracoviska, kde nemožno technickými opatreniami odstrániť záťaž teplom alebo záťaž chladom z technologických dôvodov, alebo
b) mimoriadne teplých dní a mimoriadne chladných dní.
(4) Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú operatívna teplota (to), rýchlosť prúdenia vzduchu (va) a relatívna vlhkosť vzduchu (rh), sú pre teplé obdobie a chladné obdobie uvedené v prílohe č. 2. Pre triedy práce 3 a 4 nie sú určené optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre jednotlivé obdobia. Pre triedy práce 3 a 4 je určený dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce uvedený v § 4 a v prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15.
(5) Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonávajú práce zaradené do tried práce 1a a 1b podľa prílohy č. 1, majú byť splnené aj tieto požiadavky:
a) rozdiel teploty vzduchu medzi úrovňou hlavy a členkov nie je väčší ako 3 °C,
b) asymetria teploty sálania od okien alebo od iných chladných zvislých povrchov nie je väčšia ako 10 °C,
c) asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo od iných vodorovných povrchov nie je väčšia ako 5 °C.
(6) Ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W.m-2; pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu viac ako desať minút.
(7) Rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu v chladnom období aj v teplom období je pri dlhodobej práci 30 % až 70 %; pri trvalom prekračovaní vlhkosti na vnútornom pracovisku nad 90 % zamestnávateľ zabezpečuje účinné opatrenia na jej zníženie.
§ 4
Únosná záťaž teplom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom
(1) Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž teplom hodnotí podľa operatívnej teploty to alebo výslednej teploty guľového teplomeru tg v spojení s relatívnou vlhkosťou vzduchu rh a rýchlosťou prúdenia vzduchu va. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne teplých dní, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu5) alebo orientačným meraním.
(2) Na vnútornom pracovisku, na ktorom je v dôsledku záťaže teplom z technologických dôvodov prekračovaná maximálna hodnota prípustnej operatívnej teploty podľa odseku 1 pre danú triedu práce podľa prílohy č. 2, a na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa čas práce upraví tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži teplom vykonajú aj ďalšie opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 štvrtom bode.
(3) Dlhodobo únosný čas práce, ako aj krátkodobo únosný čas práce pri záťaži teplom sa určuje v závislosti od triedy práce a od hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre aklimatizovaného, ako aj neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu podľa prílohy č. 3 tabuliek č. 1 až 15. Ak pri určovaní dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce nemožno z dôvodov iných zadávacích parametrov, ako sú iná teplota vzduchu, iná rýchlosť prúdenia vzduchu alebo iná relatívna vlhkosť vzduchu, vychádzať z prílohy č. 3 tabuliek č. 1 až 15, dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce možno určiť podľa príslušnej technickej normy.6)
(4) Dodržanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním práce a odpočinku. Výpočet dĺžky pracovných cyklov a bezpečnostných prestávok je uvedený v prílohe č. 3 druhom bode. Režim práce a odpočinku sa určuje aj vtedy, ak dlhodobo únosný čas práce, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15, je kratší ako trvanie pracovnej zmeny.
(5) Dodržanie dlhodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním krátkodobo únosného času práce a odpočinku aj vtedy, ak pracovná zmena trvá viac ako osem hodín; krátkodobo únosný čas práce a minimálny čas trvania bezpečnostnej prestávky, ktoré sú vypočítané podľa prílohy č. 3 druhého bodu pre osemhodinovú pracovnú zmenu, sa musia dodržať.
(6) Tepelná záťaž zo sálania silných zdrojov sa vyhodnocuje pre každé exponované pracovné miesto s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie teploty sálania alebo podľa ukazovateľa WBGT. Pri zdrojoch sálavého tepla, pri ktorých stereoteplota na pracovnom mieste prekračuje 43 °C, alebo ak ožiarenosť prekračuje 700 W.m-2, sa použije ochrana proti sálavému teplu.
(7) Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom je aj zabezpečenie pitného režimu.

5) § 13 ods. 4 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe v znení zákona č. 39/2013 Z. z.
6) STN EN ISO 7933 Ergonómia tepelného prostredia. Analytické určovanie a interpretácia tepelného zaťaženia predpokladaného tepelného namáhania výpočtom (ISO 7933 : 2004).
§ 5
Únosná záťaž chladom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom
(1) Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa operatívnej teploty to; pri práci vykonávanej na vonkajšom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa teploty vzduchu ta korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu va. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne chladných dní, pri ktorých je predpoklad záťaže chladom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu5) alebo orientačným meraním.
(2) Teplota vzduchu korigovaná podľa rýchlosti prúdenia vzduchu je uvedená v prílohe č. 3 tabuľke č. 16.
(3) Zamestnanec môže byť exponovaný záťaži chladom, len ak vykonáva dlhodobú prácu na vnútornom pracovisku, kde má byť z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce, alebo ak na vonkajšom pracovisku vykonáva prácu zodpovedajúcu energetickému výdaju 106 W.m-2 a viac (triedy práce 1c až 4 podľa prílohy č. 1).
(4) Ak operatívna teplota na vnútornom pracovisku alebo korigovaná teplota vzduchu na vonkajšom pracovisku (ďalej len „teplota prostredia“) klesne pod 10 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ochranný pracovný odev s takými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré zabezpečia tepelne neutrálne podmienky ľudského organizmu vyjadrené teplotou vnútorného prostredia organizmu 36 °C až 37 °C, a pracovnú obuv chrániacu pred chladom; ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m.s-1, tepelnoizolačné vlastnosti odevu majú splniť uvedené podmienky v závislosti od teploty vzduchu korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste.
(5) Ak pri dlhodobej práci vykonávanej na pracovisku s teplotou prostredia 10 °C a nižšou nepostačujú tepelnoizolačné vlastnosti ochranného odevu na zabezpečenie tepelne neutrálnych podmienok, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci v ohrievarni; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži chladom vykonajú aj ďalšie opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 štvrtom bode.
(6) Ak teplota prostredia klesne pod 4 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi aj ochranné rukavice chrániace pred chladom.
(7) Ak zamestnanec vykonáva prácu v trvaní dvoch hodín a viac na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci spojenú s odpočinkom v ohrievarni; pri dlhodobej práci na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou zabezpečí ohrievareň s možnosťou ohrievania rúk.
(8) Ohrievareň sa spravidla nezabezpečuje pre dlhodobú prácu pri teplote prostredia vyššej ako 10 °C spojenú s manipuláciou s materiálom vyžadujúcim priamy kontakt tepelne nechránenej pokožky, ktorého teplota je 10 °C a nižšia; zamestnávateľ zabezpečí počas takejto pracovnej zmeny možnosť ohrievania rúk.
(9) Pre zamestnanca, ktorý vykonáva práce na vonkajšom pracovisku s častou zmenou miesta činnosti, nie je potrebné zabezpečovať ohrievareň, ak zamestnávateľ ohriatie zamestnanca zabezpečí iným spôsobom.
(10) Zamestnávateľ čas práce upraví tak, aby bezpečnostné prestávky medzi jednotlivými časovými úsekmi nepretržitej práce umožnili pobyt v ohrievarni najmenej desať minút, pričom jeden časový úsek nepretržitej práce pri teplote prostredia
a) od 10 °C do 4 °C neprekročí tri hodiny,
b) od 4 °C do -10 °C neprekročí dve hodiny,
c) od - 10 °C do -20 °C neprekročí 60 minút,
d) od - 20 °C do -30 °C neprekročí 30 minút.
(11) Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanec s nechránenou pokožkou nevykonával prácu na pracovisku s teplotou vzduchu korigovanou podľa rýchlosti prúdenia vzduchu nižšou ako -30 °C okrem naliehavých opráv a havarijných situácií alebo iných mimoriadnych situácií; ochrana zdravia zamestnanca sa zabezpečí častejším striedaním zamestnancov vykonávajúcich takéto práce alebo inými organizačnými opatreniami.
(12) Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži chladom je aj zabezpečenie pitného režimu.
§ 6
Prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca
(1) Povrchová teplota pevných materiálov, strojov a technických zariadení pri trvaní dotyku s nekrytým povrchom tela zamestnanca počas celej pracovnej zmeny nesmie byť vyššia ako 43 °C, pričom dotyková plocha nesmie presiahnuť 10 % povrchu tela alebo 10 % povrchu hlavy zamestnanca. Spôsob merania povrchovej teploty a medzné hodnoty pre iné podmienky v závislosti od dĺžky kontaktu, materiálu a jeho povrchovej teploty určuje technická norma.7)
(2) Teplota kvapaliny, ktorá prichádza do styku s tepelne nechránenou pokožkou zamestnanca počas celej pracovnej zmeny, nesmie byť v chladnom období nižšia ako 22 °C.
(3) Spôsob merania teploty chladných povrchov a prahové hodnoty pre dotyk prstov v závislosti od dĺžky kontaktu, materiálu a jeho povrchovej teploty určuje technická norma.8)

7) STN EN ISO 13732-1 Ergonómia tepelného prostredia. Metódy posudzovania ľudských reakcií na kontakt s povrchmi. Časť 1: Horúce povrchy (ISO 13732-1 : 2006) (83 3558).
8) STN EN ISO 13732-3 Ergonómia tepelného prostredia. Metódy posudzovania ľudských reakcií na kontakt s povrchmi. Časť 3: Chladné povrchy (ISO 13732-2 : 2005) (83 3558).
§ 7
Pitný režim
(1) Pitný režim pri záťaži teplom je dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci do organizmu.
(2) Pitný režim pri záťaži chladom pomáha udržiavať teplotu vnútorného prostredia organizmu.
(3) Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa.
(4) Zamestnávateľ pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním,
a) ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa § 4 ods. 2 alebo ak sa predpokladá takáto úprava času práce, alebo
b) pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.
(5) Zamestnávateľ poskytuje pri záťaži chladom zamestnancovi na svoje náklady nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä pri dlhodobej práci na
a) vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota 4 °C a nižšia, alebo
b) vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny 4 °C a nižšia.
(6) Zamestnávateľ zabezpečuje
a) pri záťaži teplom podľa odseku 2 prostredníctvom pitného režimu náhradu najmenej 70 % tekutín stratených počas pracovnej zmeny potením a dýchaním; minimálne množstvo tekutín, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, je uvedené v prílohe č. 4 prvom bode,
b) ak je teplota prostredia 4 °C a nižšia, najmenej pol litra teplého nápoja počas pracovnej zmeny.
(7) Množstvo tekutín stratených potením a dýchaním počas práce v mimoriadnych pracovných podmienkach sa vypočíta podľa prílohy č. 4 druhého bodu.
§ 8
Hodnotenie zdravotného rizika
(1) Hodnotenie zdravotného rizika sa vykonáva pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad
a) záťaže teplom z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní,
b) záťaže chladom pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako 10 °C, alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 10 °C.
(2) Pri činnostiach uvedených v odseku 1 zamestnávateľ vykonáva hodnotenie zdravotného rizika záťaže teplom alebo záťaže chladom a vypracuje posudok o riziku podľa § 30 ods. 1 písm. f) zákona. Pri hodnotení zdravotného rizika sa prihliada najmä na
a) popis vykonávanej činnosti,
b) druh, trvanie a úroveň záťaže teplom alebo záťaže chladom,
c) plán riadenia rizika.
§ 9
Prevádzkový poriadok

Prevádzkový poriadok podľa § 37 ods. 4 zákona na účel ochrany pred teplom a chladom podľa § 8 ods. 1 obsahuje

a) posudok o riziku,
b) pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom, záťažou chladom a kontaktom pokožky s povrchom pevných materiálov, strojov, technických zariadení a kvapalinami,
c) preventívne a ochranné opatrenia pre pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom alebo záťažou chladom,
d) zabezpečenie pitného režimu zamestnanca.
Záverečné ustanovenia
§ 10

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

§ 11

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2016.

Strana 2 z 8

Podkategórie

Facebook